Vplyv jaskynného ovzdušia na ochorenia dýchacích ciest poznali už starí Rimania. Od 15 storočia sa datujú záznamy pozitívneho vplyvu jaskynného prostredia na liečbu záduchu. Od polovice 20. storočia má výskum jaskynného ovzdušia a jeho vplyvu na ochorenia dýchacích ciest stúpajúcu tendenciu a vzniká nový typ terapie- speleoterapia. Zárukou úspešnosti liečby je výskyt speleoaerosólu a špecifickej mikroklímy , ktoré v kombinácii majú vysoko priaznivý účinok na dýchacie cesty , ale aj na povrchové časti tela- kožu.